Dourados

Moja prvá AFS orientácia bola presne 17-19.septembra. Na jednu stranu som sa tam tešila, ale na druhú stranu sa mi tam neskutočne nechcelo. Nechcelo sa mi tam kvôli tomu, že to bolo v Dourados a bolo nám povedané, že budeme bývať v rodine. Moja prvá reakcia bola môj bože.
Cestovali sme autobusom pretože aj keď to bolo najbližšie mesto k Campo Grande tak sa cestovalo približne 3 hodiny. Takže som celú cestu pečlivo prespinkala. Keď sme dorazili do Dourados tak nás tam čakala nejaká pani z AFS. Ja neviem presne kto to bol pretože ja som taký typ človeka čo sa neskutočne o všetko zaujíma, že takáto vecička mi bola dosť jedno. Hlavne, že nás tam niekto čakal. Najlepšie bolo, že nás bolo šesť a mali sme sa natlačiť do štvormiestneho auta. To ste mali vidieť. :D
Nakoniec nás teda zaviezla k rodine kde my z Campo Grande sme mali bývať. Akože ešte som len vystúpila z auta už mi šváby behali po nohami. Ja som na ne pozerala, že to čo je? Hádam to doma mať nebudú. No tak v tom som sa netrafila. Mali ich doma v kúpeľni. Neskutočné. Som rada kde bývam. No a tak nás tam nechala u tej rodiny aby sme sa vybalili a najedli a že ráno po nás príde. Izba mala 3x3 metre a bývali sme tam tri tak si viete predstaviť čo to bolo. O kúpeľni radšej hovoriť ani nebudem lebo tak konverzáciu so švábmi som jednoducho nezvládla. Nakoniec sme teda čakali dokedy nám pripravia večeru aby sme mohli ísť spať. Ešte tam prišli ďalší študenti z nejakého iného mesta. Tí nám tam rozprávali ako keď sa sprchovali mali v kúpeľni žabu. Som bola dosť rada, že tam boli iba šváby.
Ráno sme išli na stretnutie AFS. Tak to stretnutie trvalo celý deň a ja neviem, ale mňa to nudilo. Celý jeden deň sme sedeli v zasadacej miestnosti a stále sa nás vypytovali či máme radi Brazíliu. Tak keď sa ma to spýtali prvýkrát tak som odpovedala, ale po nejaký piaty som už začínala chytať nervy. Nestačí sa to spýtať len raz? To bolo stále o tom istom. A páči sa ti Brazília? A máš nejaké problémy? No a keď ste odpovedali, že všetko je tu super a nemáte žiadne problémy tak na vás pozerali ako keby ste prišli z inej planéty. Potom neskôr mi povedali, že je to zvláštne lebo ževraj prvé mesiace má každý nejaké problémy. No a keď poviem, že nie tak tomu jednoducho neveria. Ale ja ich fakt nemám. No, to je jedno. Tak celý deň sme sedeli v tej zasadacej miestnosti a konverzovali. Najlepšie bolo, že sme to stretnutie mali mať v portugalčine, ale v portugalčine bolo asi iba hodinu. A to som sa toho napočúvala, že aké budem mať problémy na tom stretnutí lebo nebudem rozumieť. Tak rozumeť som rozumela a dokonca viac ako poniektorí a aj tak to bolo potom v angličtine.
Večer sme išli na spoločnú večeru. Jansé, že my sme museli ísť na pizzu. Najlepšie bolo, že moja predošlá mama mi hovorí: „ Michaela dnes budeš papať čokoládovú pizzu.“ A ja na ňu pozerám , že no nič nového pod slnkom. Ja som takú už jedla a keby len raz.
Na to, že to bolo AFS stretnutie som sa tam neskutočne nudila. Tá AFS orientácia čo bola pred odjazdom v Čechách bola stokrát lepšia. Neviem tu ma celý čas len bolel zadok a proste ste tam po dvoch hodinách sedeli úplne bez nálady. No, takéto stretnutia majú len jednu výhodu a tú, že spoznáte za nových ľudí alebo sa stretnete s tými čo ste ich naposledy videli v Sao Paule na letisku. Ak ja moju kamarátku z Talianska a sme boli obe neskutočne rady, že sa vidíme po takom dlhom čase. Aspoň niečo.