Ach tá Brazília

Tá Brazília je neuveriteľná. Človek by si niekedy myslel, že tu už po dvoch mesiacoch nič zaujímavého nezažije. No, strašne sa mýlil. Hlavne pokiaľ má takú rodinu ako ja. Čo vám budem hovoriť.
Som tu už dva mesiace a každý jeden deň ma vedia prekvapiť. To, že každý jeden deň na večeru papáme pizzu alebo sendvič tak to nie je nič nového. Len si pamätám ako som sa na sebe ešte pred mesiacom smiala. Vždy mi dali do ruky menu a vyber si pizzu. Já som vám to tak zdvorilostne prelistovala a tvárila som sa že čítam. No, po piatich minútach som to vždy vzdala a zahlásila vetu: „ ja tomu nerozumiem.“ Jasné, že všetci výbuch smiech lebo ja som sa tvárila vždy tak strašne vážne ako keby som tomu rozumela. Raz sa mi dokonca stalo, že som chcela minerálku a namiesto toho som si objednala čistú vodu, ktorú z duše neznášam. Aj to sa stáva, no našťastie túto fázu pobytu už mám úspešne za sebou. Napríklad ešte donedávna som jedávala iba syr. To bolo preto, lebo som si zapamätala ako sa povie syr, ale to ako sa povie šunka som si akosi nevedela zapamätať takže som mala oddelenú stravu. Ale aj to už mám za sebou. Našťastie lebo tak už ma to nebavilo.
No, neskutočne ma dojímajú tiež naše nedeľné obedy. Nedeľa je jediný deň kedy majú chyžné voľno tak by sme si mali akože variť samy. Takže tu to funguje asi tak, že načo špiniť takú krásnu kuchyňu keď si môžeme jedlo objednať alebo zájsť do reštaurácie. Priznám sa, že ja som ešte nevidela moju brazílsku mamu variť. Teda hey videla, ale to boli hranolky z mrazničky. Aj keď to som sa tiež čudovala, že my niečo takého budeme jesť. To keď je tu niečo takého na večeru tak ja oslavujem.
Na tejto rodine ma najviac bavia nákupy. To vykúpime celý obchod a ideme domov. A to myslím doslovne. To jeden deň sme išli do takého obchodu, kde má stánok strašne veľa krajín sveta. Aj Česká Republika tam mala stánok. Ale Slovensko nie, veď načo. No, jasné, že my sme to vykúpili a išli domov. Tak veď človek si pomyslí, že ideš tam raz za čas tak si toho kúpiš „viac“. No my sme tam išli o dva dni znova. To som pozerala, že čo tam zas chcú. Tak dobre, no zas sme vykúpili celý obchod a išlo sa domov, ale keď sme tam boli zas o dva dni znova tak to už som prevracala očami, že čo tam zas chcú. Jasné, že znova nakupovali ako keby tam boli po prvýkrát. Niekedy si pripadáte dosť divne keď idete s nimi na nákup. To keď sme odtiaľ vychádzali tak som si pomyslela, že ešte raz tam pôjdeme a ja si to pôjdem rovno hodiť. Najlepšie je, že vždy sme išli na ochutnávku syrov, ale keď sme tam boli už po tretíkrát tak nám už nechceli dať ochutnať. No, ja sa nečudujem.
Ale inak sa to v podstate celkom dá. Potom v tých ostatných veciach je tá rodina celkom normálna. Taká typická brazílska rodina. Povedia ti, že o šiestej ideme preč a vaša brazílska mama sa ešte len o šiestej ide osprchovať.
Kaderníčka je dve minúty pešo, ale vy musíte ísť autom pretože je to ďaleko.
Jediné čo je nevýhoda a pre mňa dosť zvláštne, že musím každý štvrtok chodiť na katechizmus a modliť sa ruženec, ktorý som doteraz nevedela a teraz ho musím zvládnuť v portugalčine. No, tým ako sa ku mne správajú tak to nejak presedím a hotovo. Nikdy by som si nemyslela, že ja niečo takého budem chodiť a ešte v takom mladom veku. :D
A čo škola? Tak tam je to nuda ako vždy. Začala som písať trošku aj testy aby sa nepovedalo, že to tam iba prespím. No, na to všetko celkom ok. Raz sme písali test z chémie a ja som dostala dosť dobrú známku. Tak dve otázky som mala zle, ale to som vôbec nevedela preložiť. V podstate som im nerozumela. A po hodine sa ma všetci pýtajú, že ako to že mám takú dobrú známku. Koľko som sa na to učila a tak. Ja na nich pozerám, že moji milí ja som došla do triedy a zistila, že mi niečo píšeme. A knihu som vôbec neotvorila. Ani ju asi tak skoro neotvorim. Totiž tá chémia je tak strašne nudná, že ten profesorov hlas neskutočne uspáva. Ale tak celkom sa to dá. Raz som bola vyhodená z hodiny angličtiny lebo som spolužiakovi poradila celý test z angličtiny a keď sa ho profesor pýtal ako je to možné, že to označil správne a on z tej angličtiny nič nevie. Hups.
Ale tak inak to tu je v pohode. Ja si nesťažujem, niekedy mám pocit, že ten čas tu ide až moc rýchlo a že mi už zostáva iba nejakých 8 mesiacov do návratu domov a niekedy mám pocit, že sa to tu všetko tak neskutočne vlečie, že až. Niekedy mi je tak dosť smutno lebo tak dva mesiace je pre mňa už dosť dlhá doba, ale niekedy mám pocit, že je všetko ok. Lebo je to tým ako sa ku mne správa tá rodina a ja som vďačná za takú rodinu, no predsa len vám je smutno aj za tou vašou ozajstnou. Za tou pravou, ktorá vás objíme keď vám je najhoršie a podobne. Lebo tak aj keď vás tá rodina má rada tak nikdy vás neobjíme s takou láskou ako tá vaša. Ale na to všetko tu je dobre. Jedno, ale viem, že nebyť takej rodiny ako mám ja by mi bolo asi desaťkrát viac smutno ako mi je teraz.

Sao Paulo

Do Sao Paulo som letela koncom augusta. Musím povedať, že som si to neskutočne užila. Tak ako sa má. Priletela som tam asi tak o siedmej ráno. Takže celý deň pred mnou. Bývala som u sesternice mojej exmamy. Bol to taký malinký domček, ale za to pekný. Hneď ako so prišla ma zobrala do obchodu. Bola to taká nie chudobná štvrť, ale na Sao Paulo chudobnejšia. Obchodík bol maličký, musela som si ho odfotiť lebo to sa často nevidí. Všetkým ma predstavila a zas nastal problém alá Juhoslávia a Československo. No čo už. Mohla by som si na to už zvyknúť. Po tom ako sme boli v obchodíku ma zobrali do centra. Bolo prekrásne. Také veľké. To som ešte nevidela. Keď som bola na streche najvyššej budovy tak som videla naozaj všetko. Bolo na jednej strane také nádherné, na druhej strane ste videli, že tam nežijú iba bohatí ľudia. Keď ste išli ďalej tak ste natrafili na štvrť kde sa dalo neskutočne výhodne nakúpiť. Lenže bolo tam strašne veľa ľudí a to mi rozprávali, že počas Vianoc sa tam nedá nakupovať pretože to je doslovne hlava na hlave. Ukázali mi najväčší obchod s ovocím. Tam ste našli všetko. Akékoľvek ovocie ste chceli to ste tam našli. Nikdy by som si nepomyslela, že nájdem v Brazílii nektarinky a marhule. Dokonca som sa raz spýtala čo to je za ovocie a nikto mi nevedel povedať. Doteraz som sa nedozvedela čo to bolo zač. No nevadí. Keď som došla domov tak som bola dosť unavená a to ma čakal ešte futbalový zápas. Presne tak ja som bola na futbalovom zápase. A musím povedať, že bolo super. Teraz vám už nepoviem kto hral proti komu lebo s tým som mala trošku problém aj keď som tam sedela. Jediné čo som vedela bolo to, že držíme palce tým v zelenom a to len preto lebo skoro všetci v hľadisku mali oblečené zelené dresy. No, ja som nemohla z tých poslíčkov, ktorí nosili po celom štadióne pitie a niečo na jedenie. Boli celkom vtipní. Najlepšie na tom zápase bolo to, že sme prehrali. No, ja som si ten zápas užila dostatočne, ale zo mňa fanúšik nikdy aj tak nebude. Na Brazíliu nemám.
Na druhý deň mi poukazovali trošku okolité štvrte. Celkom pekné až na tie úplne chudobné štvrte. To bolo ako vo filme. Ešte v živote som také štvrte nevidela. To boli také domčeky, ktoré sa každú chvíľu mohli rozpadnúť. Keď ste išli okolo nich tak ste si hovorili, že takto dopadnúť určite nechcem. Mi rozprávali, že tí ľudia často nemajú elektriku a v celom byte majú po členky vodu a podobne. No fakt by som tak nikdy nechcela dopadnúť. Aj keď sa mi smiali keď som povedala, že je to famózne. No, pre mňa to bolo pretože som to ešte nikdy nevidela. Večer ma zobrali na ACAÍ. To je niečo ako zmrzlina a drť dokopy. Bolo to neskutočne dobré, ale tak čo mne tu nechutí. Len toho bolo strašne veľa. Ale fakt to bolo super.
Posledný deň som bola pozrieť nákupné centrum. Tak ja som vykúpila asi všetky obchody pretože tie ceny čo som videla. No, nekúp to. Stálo to za to len som mala maličký kufor takže až toľko som toho nakúpiť nemohla. Škoda. Keby môžem tak vykúpim asi všetko. A tie čokolády čo tam mali. No, tie boli neodolateľné. Mňam. Potom som bola ešte v parku, ktorý bol neskutočne dlhý. Bola som tam asi 2 hodiny aj niečo a prešla som len polovicu. Ale viem si predstaviť, že keby bývam v Sao Paulo tak tam chodím často lebo tam sa dalo bicyklovať a korčuľovať a podobne. Veľa ľudí tam bolo len tak na piknik a podobne. Páčilo sa mi tam. Nakoniec ma učili tancovať sambu a podobne. Sambu som si zamilovala. Naozaj je to niečo pre mňa. Keby môžem tak tam zostanem ešte pár dní naviac.
Na Sao Paule ma najviac zaujalo to, že ste išli hodinu autom a stále ste boli v Sao Paule. Alebo to, že keď ste boli autom v horšej štvrti tak také ako pásy a svetlá neplatili, ale hneď ako ste prišli do lepšej tak si všetci povinne zapínali pásy a zasvecovali svetlá. Pre mňa to bolo dosť vtipné. No musím povedať, že všetkým to neskutočne trvá a tam vám každý presne o šiestej pozeral telenovelu. To bolo strašné. Jednoducho nič sa nerobilo a všetci sedeli pri telke. Som sa vtedy dosť nudila.
No, na to všetko to bolo super a som rada, že som to videla. Aj keď bývať by som tam asi nechcela. Je príliš veľké a na to všetko také plné áut a špinavé. Ja radšej v menšom.

Už mesiac

Mesiac je za mnou. Neviem čo mám povedať. Asi len toľko, že som si myslela, že mi ubehne oveľa pomalšie. Počas posledných dvoch týždňov som mala strašne málinko voľného času. Najskôr mi bolo oznámené, že musím zmeniť rodinu. Prvý moment keď som to počula ma hneď napadlo to, že moja rodina so mnou nie je spokojná alebo niečo na ten spôsob. No moja teraz exmama mi povedala, že to nie je pravda. Vraj so mnou nie sú žiadne problémy a vraj som strašne zlatunké dievčatko. No, tak ďakujem, ale to mi moc nepomôže k tomu aby som sa nesťahovala. Povedala mi, že v podstate ona má menšie problémy tak bude lepšie ak sa nasťahujem k druhej rodine. Tak dobre teda, veď čo iné mi zostáva.
K novej rodine som sa nasťahovala presne za týždeň. Ešte v priebehu toho týždňa ma jasné, že tá nová rodina zobrala so sebou na oslavy a tak aby sme sa trošku spoznali. Nakoniec som vlastne zistila, že ich poznám lebo som raz bola na ich narodeninovej oslave. V duchu som si trošku vydýchla lebo som sa strašne bála čo to bude za rodinu. Nakoniec mám sestru, brata a 5psov, 2 myši a jedného papagája. Psíkovia sú super, hlavne jeden malinký pudel. Si ma celkom obľúbil. Myši našťastie moc nevidím lebo ich má brat v izbe. No, papagáj je strašný. Celý čas vykrikuje oi (ahoj) alebo pištíí. Už viem, že papagája nikdy nechcem mať. Každému tu v rodine lezie na nervy len otec si ho nosí ako najlepšieho kamaráta. Sú to početná rodinka :D. Nasťahovala som sa v piatok aby som sa stihla vybaliť a podobne lebo ráno vstávať do školy by bolo hrozné. Jasné, že bol piatok a my sme išli na nejakú ďalšiu narodeninovú oslavu. Každý jeden piatok je nejaká narodeninová oslava. Musím sa ospravedlniť, ale ja už fakt neriešim to kto oslavuje. To je samý bratranec a sesternica a podobne. Kto to má všetko počítať. Jednoducho prídem, zablahoželám, najjem sa a idem o pol noci domov. Nič viac neriešim :D.
Musím povedať, že mám túto rodinu strašne rada. Aj keď som mala tú rodinu predtým rada tak tu sa cítim lepšie. Ono je to aj tým, že bývať s dvomi bratmi bolo niekedy dosť desné. A tu mám nakoniec sestru, s ktorou si dobre rozumiem a brata, ktorý nevie moc dobre po anglicky tak sa na seba len usmievame. Otec je celkom fajn a musím povedať, že tá jeho angličtina nemá chybu. Keď mi niečo chce povedať tak to najskôr 5 minút počujete éééééé,áááááá,ííííí a nakoniec sa vás niečo spýta a vy rozumiete, ale sestra si neodpustí povedať mu ako to bolo gramaticky na úrovni jej brata. :D Najlepšie je keď sa spýta strašne zle. Napríklad raz sa ma spýtal:“ Do you like kitchen?“ všetci na neho pozerali, že ako to vlastne myslel a nakoniec sme zistili, že to malo byť chicken. No, aj tak som sa smiala najviac vtedy keď sme sedeli v reštaurácii a nevedel ako sa povie po anglicky krava tak sme na seba mééékali... :D S ním je zábava. Mama tá po anglicky vôbec nevie takže s tou je zábava ešte väčšia. No, to tu funguje anglicko- portugalský slovník alebo taká vtipná mimika. No, mama je na mňa strašne dobručká až niekedy neviem či si to zaslúžim. V prvú nedeľu keď mi prišla do izby tak mi dala do ruky približne 10 eur, že vreckové. Som sa jej to snažila asi hodinu vyhovoriť, ale skončilo to u toho, že som jej dcéra takže si to zoberiem a hotovo. A podobne. Najlepšie je keď mi povedia, že oni mi to kúpia lebo, že veď som tu na rok a to by moji rodičia skrachovali. No, fajn len takto zas nič neminiem alebo respektíve miniem na hovadiny. Niekedy neviem čo mám spraviť aby som sa im za to všetko odvďačila. No, snažím sa poslúchať a podobne. Aj keď upratovať zrovna nemusím, ale tak snažím sa poslúchať. Zatiaľ mi to ževraj ide :D
Tam kde teraz bývam je to super lebo konečne mám aj vlastný bazén s veľký krbom na grilovanie. To by mi chýbalo. :D mne sa tento byt páči lebo mám izbu dvakrát takú veľkú ako predtým a už nemám len jednu chyžnú, ale hneď tri. No, komu by sa tu nepáčilo. No, najlepšie na tom je, že mi všetci vravia aká prídem lenivá domov. Ale, čo treba si to tu užiť ako sa dá. No nie??? Hmm a najviac čo na tejto rodine zbožňujem sú tie ich večer. Buď je to každý jeden deň pizza alebo bob. Tu nič iného nejedia.
Som zvedavá dokedy mi to bude ako tak chutiť. Dúfam, že keď prídem domov tak ma niekto bude chcieť naštvať tým, že ma pozve na pizzu. Už mi to pár ľudí navrhlo. Mám taký pocit, že im ju otrieskam o hlavu. Ale inak sa mi páčia tie večere. To vojdete do reštaurácia a každý čašník vás zdraví ako starý známy. To keď som bola takto po prvýkrát tak som kukala na nich jak puk. Ale teraz už aj mňa zdravia ako nič. Aj keď povedzme si narovinu, že mať pizzu každý jeden deň je v celku strašé. Aspoň, že na obed majú niečo iné. No, konečne som sa dožila toho, že táto rodina má na obed aj niečo iné ako len mäso, ryžu a fazuľu. Tu nájdete dokonca aj špagety alebo zemiakové pyré....
Dokonca už som bola aj v kine. Sestra ma zobrala na film len problém nastal ten, že bol v portugalčine. Ale mne sa páčilo a aj film bol super až na ten jazyk. Super efekty a tak...To som si všimla najviac. No páčilo sa mi.
V škole je to všetko rovnaké. Testy píšem iba z angličtiny a chémie. Na ostatných predmetoch sa robím, že nerozumiem. Nič sa nemá preháňať. :D Som tu len mesiac tak načo si kaziť taký super život učením :D A celkom ma baví v tej škole spať. Aspoň nejaké pozitívum. Lebo inak je tam strašná nuda. No už som sa naučila cestovať s celou lavicou aaa podobné veci.
Takže súhrn celého mesiaca je asi taký, že som rada za super rodinu číslo dva a za to že sa nestíham nudiť. Mama ma dostatočne zamestnáva cez týždeň tým, že s ňou všade chodím a večer mám akadémiu. Takže aj to si užívam lebo ľudia tam sú strašne milíí a všetko ti ukážu a podobne. Som vďačná za takú rodinu. :D

AFS špeciál

Kdo jsem, jak jsem se dostal k AFS a proč jsem se rozhodl strávit rok v jiné zemi
Volám sa Michaela Mizeráková a som študentkou gymnázia na Slovensku v Trenčíne.
O AFS som sa dozvedela od mojej dobrej kamarátky. Jedného dňa, keď sme sa rozprávali o výmenných pobytoch tak mi povedala, že jej brat bol na rok v Nemecku s AFS. A tak som neváhala a vypýtala si internetovú adresu AFS aby som sa na tie pobyty mohla pozrieť lepšie.
A prečo som sa rozhodla stráviť rok v inej zemi? Niekedy ani ja sama neviem. Raz mi mamina rozprávala o jednom dievčati, ktoré strávilo rok v USA. Strašne ma zaujalo. Toto dievča má už asi 30 rokov takže v USA bolo neskutočne skoro, no to nebol dôvod prečo ma zaujalo. Keď som počula aké je to dievča samostatné a čo všetko v živote dosiahlo tak som zostala dosť prekvapená a vtedy som si povedala, že nejako tak by som chcela dopadnúť aj ja. Nechcem povedať to, že musím byť strašne úspešná ako je ona ani to, že musím dosiahnuť to čo ona. Jednoducho chcem len povedať, že mňa ohúrila tá samostatnosť a to, že sa o seba dokáže tak skvelo postarať. Strašne by som chcela byť samostatná. No hlavne by som chcela vedieť čo v živote chcem lebo momentálne to neviem. Istým spôsobom by som si chcela dokázať to, že všetko. No, to nebolo jediné. Chcela som spoznať iný život, inú kultúru a vidieť na vlastné oči to ako žijú aj iní ľudia. Okúsiť to aké to je keď sa človek musí v podstate postarať sám o seba.
Určite momentálne týmto pobytom chcem povedať ľuďom v mojom okolí na Slovensku ako sa mýlia tým čo si o Brazílii myslia. Pretože veľa ľudí si myslí aká je Brazília zaostalá a podobné veci. Po tomto pobyte im môžem povedať, že sa strašne mýlia a že Brazília je vo veľa veciach vyspelejšia. A určite ešte oveľa iných vecí.
A prečo práve Brazíliu? Lebo keď som si vyberala krajinu tak som vedela, že nechcem ísť niekde do Európy. Vedela som, že ak niekde pôjdem tak nech je to tam, kde sa tak rýchlo nedostanem. No a spoznala som ešte jedno dievča, ktoré tam bolo pred rokom a rozprávalo ako tam bolo super. A tak som sa rozhodla, že to bude Brazília. Neľutujem toho.