Vianoce a prázdniny v Brazílii

Vianoce v Brazílii.
Ešte pred Vianocami som sa presťahovala k mojej súčasnej rodine a tak to bolo dosť zvláštne. Na konci novembra som sa presťahovala k rodine, ktorá sa ma po týždni spýtala či by som nechcela u nich zostať na stálo, do konca pobytu. Keďže som si ich za tých pár dní naozaj obľúbila, tak som povedala, že áno chcem, chcem u nich bývať do konca pobytu. A tak som tam zostala. Začiatok prázdnin bol zvláštne pomalý a celkom sa mi to pozdávalo, keďže boli prázdniny. Mala som cestovať a ešte dokonca som mala narodeniny. Najskôr som oslavovala narodeniny v deň mojich narodením. Dali mi dokonca nádherné darčeky, čo som fakt nečakala a tak ma to naozaj potešilo. Nebola to nejaká oslava, ale bola som rada, že si na mňa spomenuli. Nakoniec som mala oslavu po tom ako som sa vrátila z výletu. Deň po tom ako som sa vrátila sme robili malú barbeque. Prišli aj moji kamaráti a bola tam aj celá rodina, dokonca mi to prišlo vtipné, lebo ma v živote nenapadlo, že by som mohla oslavovať niekedy moje narodeniny pri bazéne. Nakoniec sa pomaličky, ale isto blížili Vianoce. Na štedrý deň sme išli k vzdialenejšej rodine. Myslela som si, že to bude niečo podobné ako u nás, len s tým rozdielom, že nikde nebude sneh a nebudem pozerať popolušku. No, ale mýlila som sa. Prišli sme tam a vlastne sa ani nič nedialo. Všetci sme položili darčeky pod maliličký stromček. To bol stromček asi taký veľký ako u nás si dávame na stôl. Takže nič moc. Prišli sme tam nejak po obede asi okolo jednej. Naozaj sa nič nedialo, len čo som to prespala a podobne. Dokonca som pozerala obyčajné filmy, nič extra. Celý čas som len spala a ostatní robili to isté, spali. Nakoniec sme mali mať vianočnú večeru a o pol noci sa mali dávať darčeky. No, večera mi prišla ako keby sme grilovali. Jedla som hus či čo to bolo a tanier som mala položený na kolenách a pohár s pitím na zemi. Takže pre mňa to vianočná večera naozaj nebola. O pol noci sa dávali darčeky, dávali sa asi 2 hodiny, pretože oni sa museli všetci ešte pofotiť. No, niečo mi hovorte. Musím povedať, že som dostala darčeky aj od ľudí, čo som videla v ten deň prvýkrát v živote a tak mi to prišlo neskutočne milé. Zároveň som nevedela, čo mám robiť pretože ja som kúpila darček iba pre rodinu. No, povedali mi, že ťažkú hlavu si z toho robiť nemusím pretože sa odo mňa sa čakalo iba to. No, takže tak. A tak sa skončil štedrý deň. Vlastne celé Vianoce. To bol koniec Vianoc. My sme tam zostali ešte pár dní, ale nič zvláštne sa nedialo. Boli to dni ako každý iný. Neviem čo viac k Vianociam dodať, pretože to boli fakt zvláštne Vianoce pre mňa. Na jednu stranu mi nebolo nejako moc smutno za našimi Vianocami, pretože som nemala ani čas registrovať, že nejaké boli, ale aj tak neviem čo na ne viac povedať. Nepáčili sa mi tie Vianoce a to už nikto nezmení. Niet nad Vianoce doma. Celkom som nad tým uvažovala, pretože všetci výmenní študenti hovorili, že sa im Vianoce nepáčili a možno Vianoce sú naozaj tak špecifický sviatok, že je príliš ťažké povedať, že sa vám nejaké páčia, keď ste ďaleko od blízkych a podobne. Myslím si, že pre každého to je také zvláštne tráviť takéto sviatky niekde ďaleko. No, nie je na škodu vyskúšať niečo iné. Potom vlastne zistíte, čo vám najviac chýba a keď prídete si to budete viac vážiť.
Nakoniec sme sa vrátili domov a ja som musela ísť tráviť nový rok s inou rodinou pretože moja rodina cestovala a ja som sa k nim prisťahovala veľmi neskoro na to aby som si mohla zaplatiť letenku a ísť s nimi. Takže som sa pobalila a išla som k rodine, kde som bývala tých 15 dní. Bola to celkom sranda s nimi. Na Silvestra sme išli k ich vzdialenejšej rodine. Aj Silvester bol zvláštny, zas sme grilovali. A tu je to tak, že na nový rok musíš mať oblečené biele veci, šaty alebo niečo takého a tak som si ešte pred tým musela kúpiť biele šaty, no táto rodina sa dohodla, že biele šaty nemusia mať a tak som si mohla kúpiť aj inú farbu. Celkom som bola nahnevané, lebo zrovna biele šaty moc nevyužijem. No, ale k veci. Na Silvestra sme pozerali telku a všetci spali. Ja neviem, ale fakt oni všetko prespia, to je hrozné, keby som na pláži tak to je iné, ale tam to bola fakt nuda. Už dávno som sa na Silvestra tak nenudila. Proste sme pozerali nejakú telenovelu a presne o pol noci sme si pripili, oni sa stihli ešte opiť a išlo sa spať. Magický Silvester, no. Ja neviem, ale niekedy sa mi fakt rozum zastavuje nad nimi. Sú fakt neskutočne lenivý, aby Silvester prespali? To sa mi ešte nestalo. Iba moji rodičia to vedeli dosť prespať alebo moja babka, ale od tých sa to fakt dalo čakať, ale tu? No, neviem mám z toho fakt zvláštne pocity. Na tento rok na Silvestra to oslávim po slovensky ako sa patrí. Aspoň nejaké pozitívum, pretože som bola fakt zdrvená z tohto. Čakala som nejakú zábavu alebo čo a dočkala som sa len toho, že to prespali. No, čo viac dodať – Brazília. A takto sa skončili Vianoce a začal sa nový rok.
Nakoniec som dožívala prázdnin, vlastne ešte si tých pár dní dožívam, ale už sa za chvíľu začne škola. Tak prázdniny sa potom trávili doma. Moja rodina cestovala a tak som zostala so sestrou sama. Tak s ňou bývať skoro 20 dní, no nič moc. Doma neustále nebolo čo na jedenie a podobne. Dokonca posledné tri dni nám došiel aj toaletný papier a to už som sa na tom musela fakt smiať, lebo to už keď aj to dojde, tak to už musí byť hrozné. Celý ten čas vlastne trávila doma. Chodila som sem tam s kamarátmi von a podobne. Len tu je to tak, že im sa „strááášne“ chce niekde ísť a tak ste boli doma a väčšinu času sa nudili. Tak celkom zvláštne prázdniny, stále ste sedeli v kine s výmennými študentmi a podobne. V celku nudné, ale aspoň ste nesedeli doma stále, troška zmena. Aj to musí byť. Takže čo sa týka prázdnin, tak kino, nákupy, bazén a podobne. A ešte sedenie doma a pozeranie všetkých filmov čo ste videli. Takže asi tak. V skratke to vyzerajú celkom nudné prázdniny, ale ono to nie je až také zlé. Je veľa vecí prečo boli fakt dosť dobré...

Foz do Iguaçu

Najlepší zážitok od môjho príjazdu.
Za najlepší zážitok od môjho príjazdu považujem výlet s AFS - FOZ DO IGUAÇU.
Bol to výlet prostredníctvom AFS a na ten výlet nikdy nezabudnem. Lebo som spoznala neskutočne veľa ľudí a tie kamarátstva sú tu také iné. Keďže sú to výmenný študenti, tak si s nimi píšete a podobne a dohadujete sa na tom kedy sa znova uvidíte a podobne, ale o tom potom.
Išla som tak lietadlom a tak cesta lietadlom bola celkom normálna, nič nezvyčajné. Celkom ma pobavila angličtina v lietadle. Pretože, keď idem lietadlom, tak ja tej portugalčine nerozumiem a tak vám nezostáva nič iné, len sa spoliehať na angličtinu. No, ale tá angličtina je taká zlá, že po dvoch minútach sa začnete smiať a ste radi, že ste sa aspoň dozvedeli, že sedíte v správnom lietadle. No, ale tak aspoň niečo :D.
Prvý deň: v prvý deň sme všetci prišli do FOZ a vlastne sme sa ubytovali a spoznali s ostatnými výmennými študentmi. Bol to taký zoznamovací deň so všetkými a zoznámili sme sa aj s programom, ktorý nás čaká v ďalších dňoch. Nič extra, ale viac sme sa spoznali a podobne. Bolo to veľmi fajn. Nakoniec to bolo celkom fajn.
Druhý deň: začal sa program. Prvý deň sme išli do Argentíny na vodopády. Vstávali sme nejako okolo siedmej ráno, lebo o ôsmej sme odchádzali a museli sme sa ešte stihnúť naraňajkovať. Nakoniec nás pred hotelom čakal autobus a mohli sme sa vydať smer Argentína. Na hraniciach sme museli vystúpili z autobusu, zobrali sme pas a museli sme si hodinu vystáť radu na pečiatku. Keď sme si hodinu vystáli radu na pečiatku, tak sme sa vydali do parku. Vošli sme do parku a nastúpili na vláčik k vodopádom. Nakoniec sme vystúpili a hodinu kráčali k prvým vodopádom. Bolo neskutočne teplo, tak sa išlo trošku zle, ale inak bolo v pohode. Všetci fotili o dušu a tak som nestrácala čas ani ja a fotila. Ako sme došli k prvým vodopádom, tak sme sa pofotili, urobili video a podobne a išlo sa naspäť. Potom sme išli na obed a po obede sme sa mali vydať po skupinkám k tým ďalším vodopádom. Keď sme videli tie ďalšie, tak to bolo úplne iné, tie vodopády boli tak nesmierne blízko pri nás. Cez niektoré sme museli prejsť a niektoré boli tak blízko, že sme sa ich až dotýkali a tak to bolo úplne úžasné. Po prvé vám konečne nebolo také teplo, ale zas na druhej strane to bol neskutočný zážitok. Veď kto sa môže pochváliť tým, že prechádzal cez vodopády v Argentíne. Málokto. Nakoniec sme sa mali pobrať preč. Ešte sme išli pozrieť na miesto v Argentíne, kde ste sa postavili a po ľavej strane ste videli Paraguay a po pravej strane ste videli Brazíliu a stáli ste v Argentíne. Neskutočné. Nakoniec sme sa mohli poprechádzať po centre v Argentíne. Zistila som, že aj keď je tá krajina tak blízko, tak je úplne rozdielna. Celkom zvláštne. Nakoniec sme sa o desiatej večer dostali do hotela na večeru a mohli sme ísť spať. Aby sme na druhý deň vstali.
Tretí deň: v ten deň sme sa vydali do Paraguaya nakupovať a pozrieť si najväčšiu elektráreň. Najskôr sme po raňajkách išli do Paraguaya nakupovať. Paraguay je známy tým, že všetko čo kúpite na ulici je na 100% falošné. A tak nás pred tým upozorňovali, že za žiadnu cenu nemáme kupovať chipsy na ulici, lebo pravdepodobne v tom balíčku nič nebude, ale našiel sa človek, čo kúpil a presvedčil sa na vlastné oči, že v tom balíčku naozaj nič nebolo. Potom nás upozorňovali aby sme nekupovali ani vodu na ulici lebo bude určite falšovaná a v žiadnom prípade elektroniku, pretože nám to na 100% nebude fungovať. No, ale našlo sa dievča, čo si kúpilo USB kľúč na ulici a potom v hoteli sme zistili, že to nefunguje. Ako keby nás na to neupozorňovali. Ale no nič. Nakoniec sa už nič falošné nekúpilo. Potom sa išlo obzrieť si elektráreň. Pre nás to nebolo nič zaujímavé, ale dali sa robiť dobré fotky, tak sme fotili. Tento deň bol celkom oddychový, pretože po tej obhliadke elektrárne sme išli na hotel a mohli sme sa kúpať v bazéne a podobne. Takže sme boli celkom radi, že si môžeme aspoň trošku oddýchnuť.
Štvrtý deň: Nakoniec sme sa vybrali pozrieť si vodopády z brazílskej strany. Tie vodopády boli o niečo krajšie, pretože ste videli všetko a bolo to omnoho krajšie. Boli to tie isté vodopády, ale z tejto strany boli krajšie. Pekne ste si to obzreli a pofotili ste čo ste mohli. Nakoniec sme sa mali rozhodnúť či pôjdeme sa previezť na lodi k vodopádom. Po dlhom rozmýšľaní som nakoniec išla. A ani toho neľutujem, aj keď som sa neskutočne bála, ale na ten zážitok nikdy nezabudnem. A ešte, keď ste mali kameru, ktorú môžete ponoriť do vody, tak ste mohli fotiť a natáčať koľko ste chceli. Aj keď som sa vtedy neskutočne bála, pretože som mala na sebe iba záchrannú vestu a bála som sa, že z tej lode jednoducho vypadnem. No, našťastie som nevypadla a ešte k tomu, keď vás obarila studená voda ako ste vošli do vodopádu, takže tak. Ale nakoniec bolo všetko v pohode a ja som natáčala čo ako som len vedela.
Toto bolo môj celý výlet, bolo toho ešte viac, ale keby som mala popísať každú jednu minútu toho výletu, tak si to asi nikto neprečíta. No, aj tak kto nezažije, neuverí. Môžem povedať, že som videla zas kúsok sveta a som rada, že som tam bola. Nemyslela som si, že to bude až taký zážitok. No, som rada.
Jednu veľkú vďaku treba dať mojím rodičom, lebo nebyť ich tak by som nikde nešla a nevidela to, čo som videla a nezažila to, čo som zažila. Naozaj sa za to môžem poďakovať len mojím rodičom. Takže im za to veľmi pekne ďakujem a dúfam, že im to všetko raz vrátim. Ďakujem veľmi pekne . Najlepší výlet v mojom živote.