Keby som mala zhodnotiť AFS akcie za tento rok tak ich bolo pomerne málo. Teda málo. Asi by som musela byť milionárka aby som absolvovala všetky výlety organizované AFS.
Najviac AFS akcií bolo takých, že sa cestovalo po Brazílii a spoznávalo sa najkrajšie miesta v tejto krajine. Ale, tak bola aj nejaká tá orientácia. Musím povedať, že bola jedna.
Po mesiaci aj nejakých dňoch sa konala orientácia so všetkými študentmi tu nablízku. Orientácia trvala v podstate jeden celý deň a musím povedať, že bola dosť nudná, ale zas za to spoznanie tých študentov to stálo. Najlepšie bolo, že nám po mesiaci prezidentka AFS v našom meste hrozila, že tá orientácia bude celá v portugalčine, ale nakoniec bola v angličtine. Každý aspoň trošku rozumel, ale rozprávať nevedel, takže sme ju prehlasovali. Myslím si, že tá orientácia nebola zlá a celkom mi niečo takého chýba lebo s niektorými študentmi sa vidím len na orientácii a jednoducho by som ich chcela vidieť ešte raz.
Ako ďalšiu AFS akciu som absolvovala výlet po zaujímavých miestach. Bola som vo Foz do Iguaçu. Ako som už povedala, tak to bol môj najlepší výlet za tento rok. Nehovorím, že nebolo veľa dobrých výletov, ale to čo bolo tam bolo nezabudnuteľné. Ono veľa robilo to, že sme boli len študenti a tak sme si jednoducho povedané sadli. Videla som veľa nových vecí a spoznala veľa ľudí z rozličných krajín.
Ja som zažila AFS akcie len také. Je to trošku smutné, že ich nebolo viac, ale ja s tým nenarobím vôbec nič. Bolo mi povedané, že bude ešte posledná AFS orientácia. Bude presne týždeň predtým ako ja odídem domov, keďže idem o mesiac skôr domov. Uvidíme ako to bude a celkom sa na ňu teším, bude to pre mňa dúfam príjemné ukončenie pobytu v Brazílii.
A čo sa týka kamarátov?
S kamarátmi je to trošku zložité. Na začiatku to bolo tak, že sa všetci chceli so mnou baviť. No, po čase som zistila, kto je môj kamarát a kto jednoducho nie je. Ale toto sa týka viac menej školy. V škole to bolo tak, že najskôr sa všetci chceli so mnou baviť, len ja som nevedela jazyk a tak som sa s nimi moc nemohla rozprávať, ale zas niektorí ľudia sa so mnou bavili takou lámanou angličtinou. No, tam potom bolo veľa ľudí, ktorí sa so mnou nebavili, neskôr ma ohovárali. Ale mne to nejako nevadilo, ja som tam mala tých mojich kamarátov, ktorí sa so mnou bavili a tých ostatných som si jednoducho nevšímala. Nakoniec, po čase som si našla aj kamarátov mimo školy. To sú vlastne kamaráti doteraz. Ja som si ich našla počas letných prázdnin. Vtedy som mala čas na to aby som si našla tých pre mňa najlepších. Po prázdninách to bolo v škole tiež trošku divné, ale nejak sa nesťažujem. Ja si to chodím do školy v podstate odsedieť. Nemám tam nejakých veľmi dobrých kamarátov, skôr sú to kamaráti, ktorí sa so mnou bavia len vtedy, keď niečo potrebujú, ale tak ja to neberiem nejak zle. Bavím sa s nimi normálne. Aj tak za dva mesiace idem domov a tak nemá význam z toho robiť nejaké veľké búúúúúúúúúúúúúúúúú.
