Takže tých prvých dojmov je veľa. Ani to neviem nejako veľmi dobre opísať. Jednoducho prídete do inej krajiny a všetko je pre vás fascinujúce. Ja keď som sem priletela tak som na všetko pozerala tak dôsledne, všetko som chcela vidieť, všetko spoznať. Toto boli tie prvé dojmy veľmi pekné. No, prišlo aj to, že ste prišli do krajiny kde sú úplne odlišní ľudia. Odlišní ľudia, odlišný jazyk. To, že tí ľudia sú iní tak to zistíte po čase a nejako sa s tým stotožníte, no s jazykom sa stotožníte len vtedy keď mu konečne budete rozumieť. A tu môže nastať maličký problém. Na začiatku vám to ani nejako nepríde, že jednoducho nerozumiete. Každý akceptuje ten fakt, že ste sem ešte len prišli. No, po čase, po nejakom tom mesiaci vám to začne vadiť pretože ľudia na vás neberú ohľad, čo sa týka jazyka a jednoducho ignorujú to, že vy nerozumiete. To znamená, že sa pred vami rozprávajú v portugalčine a vlastne vy ničomu nerozumiete. Potom nastáva ten problém, že sa sťažujú na to ako sa s nimi nerozprávate. Ale ako sa môžete rozprávať? Po prvé nikto vám ten jazyk nenaleje do hlavy za týždeň a aj keď sa pokúšate rozprávať tak jednoducho konverzáciu v tom jazyku nemôžete viesť. No a aj vám už potom dosť začína vadiť, že neviete o čom sa bavia lebo väčšinou to je o vás. Aspoň u mňa to tak bolo v tej prvej rodine. V tej prvej rodine som bývala len dva týždne a jednoducho oni sa so mnou nerozprávali a keď sme obedovali alebo večerali tak viedli konverzáciu v portugalčine. Jasné, že po dvoch týždňoch som jednoducho nerozumela. To sa nedalo a potom nastal ten problém, kedy mi moja mama povedal, že ja si z jej bytu robím len hotel. No, ono to tak nebolo len jednoducho ako som sa mala zapojiť do konverzácie keď som ani nevedela o čom sa bavia. No, stále to bolo iba o mne. Keď si to teraz tak spätne prehrám tak jednoducho ma moc nemali radi. A doteraz to bude každý z tej rodiny brať len ako vašu chybu. Najlepšie je povedať, že áno majú pravdu a jednoducho sa snažiť to nejako zmeniť aj keď je to veľmi ťažké.
V tej druhej rodine som sa potom snažila ešte viac rozprávať v portugalčine aby nenastal taký istý problém, ale tam zas brali viac ohľad na to, že nerozumiem a stále mi rozprávali, že portugalčina je strašne ťažký jazyk a chválili ma za to, že dobre rozumiem a snažím sa rozprávať. Aj keď potom vám to tiež lezie na nervy pretože vy si to nemyslíte.
Tak tieto prvé dojmy s jazykom neboli moc pekné, no po čase začnete rozumieť a všetko začína byť pre vás ľahšie. Začnete sa s každým rozprávať a ani vám nepríde, že ste niekedy nerozumeli. Jednoducho zrazu prídete do obchodu a ani vám nepríde, že by vám mal niekto pomôcť. Všetko zvládnete konečne bez pomoci.
Potom začnete spoznávať ľudí a kultúru. Ľudia sú tu neskutočne temperamentní. Niekedy až neveríte svojím očiam. Ale Brazílčania sú neskutočne milí a neskutočne priateľskí. Každý chce byť s vami kamarát a každý chce o vás vedieť čo najviac. Niekedy sa až hanbíte lebo neviete, čo by ste sa spýtali vy ich. A oni majú neskutočne veľa otázok. Všetci Brazílčania sú neskutočne hrdí na to že sú Brazílčania. Keď sa v škole spieva hymna tak všetci spievajú o dušu. Keď sú tu voľby tak jednoducho sa nedá prehliadnuť, že sú tu voľby. Po uliciach ľudia behajú s vlajkami a transparentmi. Sú iní asi vo všetkom. Tak na prvý pohľad hneď u niekoho nezbadáte, že aha ten je Brazílčan, ale jednoducho povahovo sú iní. Sú temperamentní, otvorení. Nie sú takí konzervatívni ako my.
Napríklad Brazílčania si veľmi vážia toho keď im za niečo poďakujete. Ich to strašne poteší, keď im poďakujete aj za nejakú maličkosť. Zvykla som si tu ďakovať už aj za to, že ma pustia von a podobne a neuveriteľné, ale tým vidia, že si ich nejako vážite a nemajú s tým problém aj inokedy. Alebo sú takí, že im musíte stále volať, kde sa práve nachádzate. Moja mama má 38 rokov a ešte teraz voláva svojím rodičom keď ide niekde preč. Jednoducho oni potrebujú vedieť, kde sa nachádzate aj keď máte už skoro 18 a v podstate ste dospelý človek.
Tu trávia málo času učením a všetkými takýmito vecami. Tu sa stále zabávajú, chodia nakupovať a podobne. Áno aj nakupovať. Tu keď je piatok a sobota tak každého Brazílčana nájdete v shopping centre. No a tu sa trávi v shopping centre celý deň.
To, že sú hrdí na Brazíliu svedčí aj o tom, že vám rozprávajú ako všetko nájdem iba v Brazílii. Na začiatku vám to príde vtipné lebo tak takú šľahačku nájdem aj u nás doma, ale podľa nich ju nájdem len v Brazílii. No, aj tak ich musíte mať radi. Jednoducho sú to ľudia s veľkým srdcom.
Všetko ma čo sa len pozriete je iné. Inak sa tu ľudia stravujú, inak sa dokážu zabaviť a podobne.
V stravovaní to je celkom fajn pretože vždy na obed sa zíde celá rodina. Jednoducho aj cez týždeň sa o 12 obeduje. Tu sa škola končí okolo 11:30 a zo školy vás rodičia vyzdvihnú a idete sa spoločne naobedovať. Tu sa obedy nepodávajú tak ako u nás. Polievka a hlavné jedlo, ale tu vám kuchárka navarí viac druhov jedál a vy si vyberiete čo vám najviac chutí. Niekedy môže nastať problém, že vás budú nútiť jesť aj to čo vám vlastne vôbec nechutí, ale aspoň to treba ochutnať a ospravedlniť sa, že jednoducho vám to nechutí. :D
Žádné komentáře:
Okomentovat