Privítanie a prvé prežité dni

Toto bola moja prvá cesta lietadlom kedy som išla sama a aj keď som sa toho neskutočne bála tak musím povedať, že bola super.
Keď som letela z Prahy do Paríža tak bola cesta v pohode. Lietadlo bolo skoro prázdne len pár nás tam bolo. No problém nastal keď som vystúpila z lietadla a musela nájsť terminál 1. To už začalo byť zložité. Tak asi 20 minút mi trvalo kým som sa zorientovala a zistila, že som na termináli 2. A teraz čo?? Kukám , kukám no nikde som nevidela tabulu s označením terminálu 1. Zrazu som len kukla na jednu maličkú tabulu a tam to bolo označené. Tak som potom išla po šípkach. Lenže po niekoľkých metroch šípka zmizla. :D a jajaj asi idem opačným smerom. Tak som sa musela vrátiť a hľadať opačne. Nakoniec ma to doviedlo k vláčiku, na ktorom bola napísaná trasa terminál 3, terminál 1. Tak som nastúpila do neho a išla. Po asi 10 minútach som konečne vystúpila z vláčiku a zrazu som bola na mieste. Tak som tam počkala dokedy mi neukáže na obrazovke na aký gate mám ísť a išla som. Let bol skvelý aj keď je to dosť nepohodlné sedieť 12 hodín stále rovnako. Ale fakt sa celkom dal.
Došla som do Sao Paula asi tak okolo 4 ráno tamojšieho času. Našla som dobrovoľníkov a išla s nimi. Tí ma doviezli na miesto kde som musela čakať do tretej poobede na svoj let. Ale to nebolo až také hrozné pretože nás tam bolo veľa. Aspoň som sa naučila niečo po taliansky a nemecky pretože Nemcov tam bolo neskutočne veľa.Ako sme tam tých „pár“ hodín sedeli tak nám doniesli aj jedenie z Mcdonaldu , ale tak aspoň niečo. Niektorí aj spali ale na tých kufroch sa fakt spať nedalo.
Keď sme sa konečne dočkali posledného letu tak už to išlo veľmi rýchlo. Na letisku ma čakal Jao Paulo môj staší brat so svojou priateľkou ( je strašne milučká, len škoda, že nevie po anglicky). Doviezol ma domov. Po celý čas som si myslela, že bývajú v dome, ale oni to bývajú v byte. No akože je asi 3krát väčší ako ten náš, ale aj tak je to byt. Sice ešte som nevidela bytovku, ktorá má vlastný bazén, masážny salón a podobne. :D no tak a previedol ma celým bytom, ukázal mi moju izbičku, v ktorej mám televízor, dvd a playstation, ukázal mi moju kúpeľňu, izbu všetkých ostatných. Dokonca oni vám majú kúpeľne schované v šatníku. Proste otvoríte dvere do šatníka a tam sa vám zjavia dvere do kúpeľne. Parádne. Majú krásnu jedáleň, obývačku jak z výkladu (normálne sa bojíte si aj sadnúť) chyžnú, ktorá by bola najradšej keby som jej rozumela pretože keď som sa vybalovala mi strašne chcela pomôcť len nevedela s čím. Musela som sa s ňou nejak rukami nohami dohodnúť, kde jej budem nechávať špinavé prádlo aby ho mohla oprať. A tak. Jednoducho je to úplne inak ako na Slovensku. Len si viem predstaviť aká lenivá dojdem domov. A si zoberte aká lenivá už som teraz. Dokonca som si ráno spratala posteľ a Rose (chyžná) mi povedala, že to nabudúce nemusím robiť, že to uprace ona. No tak ja sa premáhať nebudem. Večer keď prišiel otec domov ma privítal, chvíľu s nami posedel na balkóne a išiel navariť večeru. (Inak zabudla som povedať, že majú dva balkóny) Keď bola hotová tak sme s Jao Paulom nachystali jedáleň a mohlo sa ísť jesť. Na večeru boli cestoviny s nejakou omáčkou. Otec sa ma stále pýtal či mi chutilo lebo ja nie som naučená asi 4krát si nakladať a tak mu bolo čudné, že som to urobila len 2krát a to som to urobila len zo slušnosti. Po večeri sme mali dezert. Boli to jahody zo salkom a šľahačkou. Nakoniec sme všetko jednoducho iba odniesli do kuchyne a nechali do rána kedy došla Rose a všetko upratala.
Ráno, keď som vstala tak ma v jedálni čakali raňajky. Rose akurát došla a tak mi nachystala na stôl mlieko s kakaom a ešte jahodové mlieko. K tomu mi dala šunku, maslo a nejakú pomazánku. Akože ten chleba to bol taký sendvičový, ale tak s normálnym sa môžem rozlúčiť. Keď som zjedla tak som jej všetko doniesla do kuchyne a jediné čo som všetko odniesla do chladničky. Potom som mohla ísť robiť čo som chcela. Obed pripravila ona, dokonca nachystala pekne na stôl takže stačilo prísť sadnúť si a najesť sa. Mali sme hovädzie s ryžou, fazuľou a šalátom (zemiakovým), plus ešte aj zeleninový šalát. Keď sme sa najedli tak jednoducho všetci odkráčali od stola a išli si po svojom. Rose uprace. Aj to tak bolo. Jao Paulo mi povedal, že za chvíľu pôjdeme kuknúť mesto tak som sa išla pripraviť. Boli sme pozrieť mesto, ukázal mi kde budem chodiť do školy ( je to tak 15 minút peši), potom sme išli k parku a tam mi kúpil kokos. Bol celkom dobrý, akože bolo to úplne niečo iné a myslím si, že by som si ho dala znova. Jediné čo mi fakt nechutilo bol ten vnútrajšok. Na prvé dva dni som toho stihla dá sa povedať veľa pretože tu v Brazílii všetci spia asi tak do pol jednej poobede takže sa toho viac stihnúť nedalo.